Právo starých Slovanov- 2. časť

Posted: 2 augusta, 2009 in história, právo

S postupným rozvojom slovanskej spoločnosti na našom území začala vznikať aj potreba vyššej organizácie. Tak sa roľnícke občiny postupne začali meniť na kmene. Špecifikom nášho územia bola aj sústavná hrozba Avarských nájazdníkov, ktorá nútila Slovanov k obrane. Tak začali vznikať kmeňové spojenectvá a zväzy. Ich zavŕšením bol vznik Samovej ríše v roku 623…

Samova ríša zo štátoprávneho hladiska

Samova ríša bola kmeňovým zväzom, na jej čele bol náčelník, vojvoda Samo. Zo štátoprávneho hľadiska môžeme Samovu ríšu považovať za predštátny útvar, stojaci tesne na hranici štátnosti. Kmeňový zväz ako predštátny útvar je nevyhnutným vývojovým stupňom k vlastnej štátnosti. Územie Samovej ríše sa rozkladalo na území dnešného Slovenska, Českej republiky, zahŕňalo aj časť severného a severozápadného Maďarska, južného Poľska, ďalej územia polabských Srbov a pravdepodobne i Korutánska.

Mocenskými orgánmi boli náčelník- vojvoda Samo, v ktorého rukách bola koncentrovaná všetka moc. Jeho výkonným orgánom bola vojenská družina, zložená z panovníkových najvernejších. Vojenská družina bola teda orgánom výkonným, ktorá dbala na dodržiavanie pravidiel ustanovených panovníkom. Panovník však pravdepodobne nerozhodoval úplne sám, ale po porade s (ústredným) zhromaždením, ktoré malo najmä poradnú a pravdepodobne aj správnu funkciu. Určite však bolo najvyšším súdnym orgánom, čo dokladá fakt, že ako najvyššiu súdnu inštanciu Slovanov ho Samo ponúkol na riešenie sporu s Franskou ríšou.

Územie ríše bolo rozdelené do hradových obcí– územných obvodov, ktorých centrom bol hrad. Hrad v tomto prípade slúžil ako administratívne stredisko príslušného obvodu, teda organizoval správu svojho územia- napríklad budovanie ciest, budov, obrana, zásobovanie a podobne. V rámci hradov pôsobili tiež predštátne súdy, na ktorých čele bola rada starších- kmeťov– predštátne súdy v Samovej ríši boli teda pravdepodobne rozhodovali v zbore viacerých sudcov- najstarších, najskúsenejších a najváženejších mužov.

Z doby Samovej ríše neexistujú žiadne právne písomnosti, je preto pravdepodobné, že v tomto období prevládalo stále zvykové právo. Avšak, budovanie štátneho útvaru si vyžaduje postupné budovanie pevného právneho systému, preto môžeme predpokladať, že už v tomto období začal postupný prerod zvykového práva.

Veľkomoravská ríša

Veľkomoravská ríša vznikla zjednotením Moravského a Nitrianskeho kniežatstva v roku 830. Prvým panovníkom sa stal Mojmír I. ( vládol nevedno od kedy, do roku 846).

Veľkomoravská ríša zo štátoprávneho hľadiska

Veľkomoravská ríša bola zo štátoprávneho hľadiska historicky prvým štátnym útvarom na našom území. Mala hranicami vymedzené územie, na ktorom vykonávala svoju suverénnu moc, ktorá bola uznávaná vnútri aj vonku. Na jej čele sa vystriedalo postupne niekoľko panovníkov, Mojmír I. ( ?-846) Rastislav (846- 870), ktorý by mohol byť historicky prvým slovenským kráľom, ale v jeho prípade ako označenie prevláda dux (vojvoda),  Slavomír (871), prechodný panovník medzi Rastislavom a Svätoplukom, vládol v dobe Svätoplukovho zajatia, po jeho oslobodení mu dobrovoľne prenechal trón, kráľ Svätopluk (871- 894) a posledný kráľ Mojmír II. (894- 906).

Svätopluka ako kráľa označujú viaceré listiny a pramene- napríklad v Reginovej kronike ( rex Marahensium Sclavorum– kráľ moravských Slovenov), ďalej v liste pápeža z roku 885- regi Sclavorum- kráľ Slovenov, ďalej pravdepodobne najznámejšia listina dokazujúca postavenie Veľkej Moravy- Industiae tuae– v nej bol Svätopluk označený za kráľa, staroslovenský jazyk bol uznaný za štvrtý liturgický jazyk a Veľkomoravský biskup Metod bol uznaný za podriadeného priamo pápežskej kúrii. Keďže došlo k uzaniu aj zo strany vtedy najvyššej autority (cirkvi), môžeme tvrdiť, že Veľká Morava bola zo štátoprávneho hľadiska prvým suverénnym štátnym útvarom na našom území.

Najvyššie štátne orgány

Najvyššie a najdôležitejšie postavenie mal panovník– najskôr vojvoda (dux), neskôr kráľ (rex). V rukách kráľa bola sústreďovaná všetka moc, od ktorej sa odvodzovala moc ostatných orgánov. Kráľ mal moc zákonodarnú, bol najvyšším súdnym orgánom a navyšším veliteľom vojska. Trón bol na Veľkej Morave dedičný, v prípade, že kráľ nástupcu nemal, uplatnil sa princíp voľby- táto metóda sa uplatnila len jedenkrát a to v roku 871, kedy bol zvolený do čela Veľkej Moravy Slavomír.

Výkonným orgánom panovníka bola družina, prostredníctvom ktorej panovník dosahoval dodržiavanie práva. Významnú funkciu plnili ďalej ústredné dvorské úrady– pôvodne úrady, ktoré plnili správu panovníkovho dvora. Podobné úrady nachádzame v celej stredovekej Európe, od Franskej ríše až po Byzantskú ríšu. Správcom kráľovského dvora a pravdepodobne navyšší z úradníkov bol nádvorný župan, ďaľšími boli taverník (správca kráľovskej pokladnice, názov odvodený pravdepodobne od slova tovar- truhla), ďaľšími úradníkmi boli pohárnik, stolníkdvorníci. Po vzniku Uhorského štátu prevzala uhorská administratíva názvy úradov z dôb Veľkej Moravy- nádorišpán (nádvorný župan), tavarnok (taverník), pohárnik (poharnok), stolník (asztalnok), dvorník (udvarnok). Najskôr len písomnú agendu, neskôr aj zahraničné veci a diplomatické záležitosti vybavovala dvorská kancelária.

Čo sa týka miestnej správy, štát bol organizovaný do komitátov (alebo aj hradských žúp). Strediskom župy bol hrad, okolo ktorého sa organizovala župa. Na čele župy, bol župan, dosadzovaný panovníkom. Župan sa, podobne ako panovník, opieral o svoju družinu. Bol najvyšším súdnym orgánom v župe a aj najvyšším správnym orgánom v župe (vyberal napríklad daň v naturáliách, keďže na Veľkej Morave peniaze neexistovali). Župy sa zrejme delili aj na menšie územné obvody, ktorých centrami boli menšie hrady.

Budovanie Veľkomoravského štátu

V súčastnosti je štátoprávny význam byzantskej misie trochu opomínaný na úkor jej cirkevného významu. V roku 861 Rastislav žiadal rímskeho pápeža Mikuláša I. o vyslanie misionára, ktorý ovláda slovanský jazyk. Na Veľkej Morave totiž pôsobili franský kňazi, ktorí podporovali franské záujmi. Rímsky pápež ako spojenec Franskej ríše Rastislavovej žiadosti nevyhovel. Rastislav sa preto obrátil na byzantského cisára Michala III., žiadal ho o vyslanie misionára, ktorý ovláda slovanský jazyk a rozumie právu. Michal III. žiadosti vyhovel a na Veľkú Moravu vyslal Konštantína- filozofa a Metoda- právnika, aby vytvorili vlastnú, slovanskú štátoprávnu organizáciu…

Prvý slovenský zákonník

Bez obáv a s čistým svedomím tak môžeme nazvať Metodovo dielo- Zákon sudnij ljudem– alebo súdny zákonník pre ľud. Tento zákoník je pravdepodobne najstaršou slovanskou právnou písomnosťou na našom území. Budovanie štátu si vyžadovalo aj budovanie samostatného právneho systému, preto bola potreba vzniku vlastného slovanského zákonníka nevyhnutná. Tento zákonník zostavil Metod a ako predloha mu slúžil byzantský zákonník Ekloga, z 8. storočia (Ekloga znmaná po grécky výber, mala byť akýmsi zhrnutím a doplnením Justiniánovho corpus iuris civilis). Metod však zmiernil tresty, ktoré boli v Ekloge až veľmi prísne a doplnil ju slovanskými zvykmi a obyčajmi užívanými na našom území (napríklad možnosť vykúpiť sa zo zajatstva- ak niekto kúpi od cudzích vojakov vojnového zajatca a vezme ho k sebe do domou, ak má zajatec pri sebe takú sumu, za ktorú bol kúpený, nech ju dá za seba a môže slobodne odísť). Rovnako sa zakázala aj svojpomoc v sporoch, osoba, ktorá mala spor a neoznámila ho vladykovi, ale chcela si vlasnou silou presadiť svoj zámer, prišla o tú vec, ktorá bola predmetom sporu.

Výkladom k Zákon sudnij ljudem bola Anonymná homília – Napomenutia vladárom. V tomto diele, ktorého autorstvo sa pripisuje Metodovi, autor zdôrazňuje význam dodržiavania práva a pripomína nie len ľudu, ale aj vladárom, že za každých okolností treba zachovávať autoritu práva a dodržiavať zákony a iné ustanovenia. Anonymná homília je vlastne tým, čo by sme v dnešnej dobe mohli nazvať komentárom- vysvetluje a prakticky uvádza do života Zákon sudnij ljudem.

Zánik Veľkomoravskej ríše nepriniesol bezprostredný pád slovenského práva a kultúry. Mnohé iné slovanské krajiny (Kyjevská rus, Bulharsko, Srbsko, Chorvátsko, České kráľovstvo a iné) naviazali na kultúrny prínos Veľkej Moravy, či už v oblasti literatúry, písmníctva a kultúry, ale aj práva. Nakoniec, aj samotný Uhorský štát, ktorý vznikol na troskách kráľovstva Slovenov, prebral organizáciu, zvyky a obyčaje Veľkej Moravy. Prínos práva starých Slovenov pre Európsku kultúru je preto nespochybniteľný.

Alex

Komentáre
  1. Elfarran píše:

    oprava:súdny zákonník pre svetských ľudí nenapísal Metod, ale Konštantín. Metod mu podľa dochovaných artefaktov možno ani nepomáhal, táto otázka ostáva sporná.

  2. Laco píše:

    Označiť Svätopluka a Mojmíra II titulom kráľ(rex)
    nie je správne!Správny titul je knieža(alebo, vojvoda)(earl/dux)Tvrdíte že došlo k uzaniu aj zo strany vtedy najvyššej autority (cirkvi)Lenže to bola Byzantská odnož a nie Rímska!Európa uznala len toho panovníka kráľom komu poslal korunu pápež!A to sa Slovenským kniežatám nestalo.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s