Vojtech Tuka

Posted: január 16, 2011 in história, osobnosti

Vojtech Tuka narodil sa 4. júla 1880 v Piargu ( dnes Štiavnické Bane ) v rodine učiteľa Antona Tuku.

Štúdium:
– Ľudová škola Štiavnické Bane
– Strednú školu absolvoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a Leviciach ( 1897 )
– Univerzitné vzdelanie v odbore práva získal v Budapešti. Zároveň sa zúčastnil na študijných pobytoch v Paríži a Berlíne. ( 1900 )
– V roku 1901 dosiahol titul doktor právnych a štátnych vied. Neskôr absolvoval filozofické štúdium v Berlíne ( 1902 – 1903 ) a tak právnické štúdium v Paríži

Prof. Dr. Vojtecha Tuku poznáme predovšetkým ako slovenského právnika, politika, jedného z hlavných predstaviteľov národnosocialistického krídla HSĽS.
Ku autonomistom slovenskej ľudovej strany sa pripojil po vzniku Československej republiky v roku 1918.
Predseda HSĽS Andrej Hlinka túto spoluprácu s Tukom vrelo uvítal, pretože strana potrebovala hlavne vo svojich začiatkoch intelektuálnu osobnosť, ktorá by bola schopná vyplniť erudované články v odborných a právnych problémoch. Bol zvolený za podpredsedu strany zároveň sa stal aj šéfredaktorom ultranacionalistického, antisemitského a protikomunistického denníka Slovák v ktorom aj redigoval.
V roku 1929 bol zatknutý na základe jeho minulej činnosti a obsahu článku uverejneného v novinách V desiatom roku Martinskej deklarácie ( Štátnofilozofická úvaha ) a obžalovaný zo špionáže v prospech Maďarska, vlastizrady a nespravodlivo odsúdený na 15 rokov väzenia. Súd proti Tukovi sa stal kauzou siahajúcou až za hranice republiky. Hlinka vtedy vyjadril Tukovi svoju plnú podporu a celý proces obžaloby chápal ako útok voči celej strane. V dôsledku jeho uväznenia HSĽS opustila vtedajšiu koalíciu.
O 8 rokov neskôr bola Tukovi udelená amnestia a bol prepustený do domáceho väzenia. Podmienka jeho prepustenia spočívala v tom, že sa nesmel vrátiť na územie Slovenska. Niekoľko mesiacov strávil v Plzni pod neustálou policajnou kontrolou. Zároveň mal zákaz styku s bývalými spolupracovníkmi. Avšak zmena situácie nastala po vyhlásení autonómie 6. októbra 1938. V rokoch 1938 – 1939 sa aktívne podieľal na rozpade ČSR.
V jeseni 1938 počas diplomatických rokovaní sa z časti zaslúžil o záchranu niektorých časti územia Slovenska pred Maďarskou anexiou. ( Prvá viedenská arbitráž ) V decembri sa s povesťou najväčšieho martýra národa vrátil do Bratislavy a za spolupráce s Alexandrom Machom odštartoval kampaň za samostatný slovenský štát.
Tuka sa rýchlo stal ikonou radikálneho pronacistického krídla HSĽS a zároveň bol jeden z hlavných kandidátov na predsedu strany, na druhej strane však Tisov vplyv jeho aktivity paralyzoval. Neskorej jesene 1938 už plne presadzoval nezávislosť Slovenska z čoho príkladom svedčil aj jeho bardejovský prejav v decembri 1938.
12. februára 1939 sa v Berlíne stretol s Adolfom Hitlerom, ktorý mu sľúbil podporu pre samostatnosť Slovenska, hoc dovtedy Nemecko uprednostňovalo autonómne postavenie Slovenska v rámci pronemeckej orientovanej, politicky oslabenej, úplne závislej a germanizovanej ČSR. Po marcovom zásahu českého vojska na Slovensku, známeho pod názvom Homolov puč, bol spolu s ďalšími členmi Hlinkovej gardy krátko intervenovaný na Morave.
Po vyhlásení osamostatnenia Slovenska 14. marca 1939 sa Tuka stáva podpredsedom vlády. Konzervatívna línia strany, ktorá mala v tom čase vo vnútri HSĽS dominantné pozície si neželala Tukovu prítomnosť vo vrcholovej politike, a preto v prvej vláde 14. 3. – 26. 10 1939 obsadil túto bezvýznamnú pozíciu predsedu vlády. Týmto sa stal na čas politicky neaktívny. Jeho politický vplyv sa znásobil až po odchode Karola Sidora zo slovenskej politiky. Po zvolení Jozefa Tisa za prezidenta v októbri 1939 Tuka automaticky obsadil kreslo slovenského premiéra. Jeho ambície však siahali omnoho vyššie. Tukovou túžbou bolo stať sa hlavou štátu čo sa mu, ale nikdy nepodarilo zrealizovať. Jeho snaha o radikalizáciu hospodárskej a sociálnej politiky Slovenska a jej jednoznačnú orientáciu na Nemecko viedli k ostrému stretu so snahami Ďurčanského o neutralizáciu slovenskej zahraničnej politiky. Triumvirát Tuka – Ďurčanský – Mach sa na jar 1940 rozpadá. Na priamu nemeckú žiadosť pri tzv. salzburských rokovaniach v júli 1940 dochádza k posilneniu Tukovho krídla v slovenskej politike.
Koncom roku 1940 Tuka pripravoval odstránenie Tisa z politického života jeho menovaním za biskupa. Prezidentom sa mal stať pochopiteľne Tuka, predsedom vlády umiernený Sidor a isté zmeny sa mali udiať aj vo vláde. Avšak v januári 1941 Tisovo krídlo využilo spravodajskú hru čs. odboja a obvinilo Tuku z prípravy prevratu.
Od roku 1942 sa Tuka postupne dostáva do politickej izolácie. Malý postup hore nastal v roku 1943 kedy bol opäť zvolený za predsedu slovensko – nemeckej spoločnosti, ale zdravotný stav ( hlavne druhá mozgová príhoda ) spolu s lavírovaním Alexandra Macha jeho izoláciu posilňovali.
1943 – Tuka sa vzdáva postu predsedu strany a v januári 1944 súhlasil s odstúpením z funkcie predsedu vlády najmä pod vplyvom D. Wisliczenyho a časti Nemeckých diplomatov.
Po vypuknutí SNP v Banskej Bystrici Joachim von Ribbentrop, nemecký minister zahraničných veci presadzoval jeho zotrvanie vo funkcii napriek jeho zdravotným problémom.
5. decembra 1944 Tuka podáva demisiu svojej vlády a aktívneho politického života sa ďalej nezúčastňoval. V čase príchodu česko – slovenských a sovietskych jednotiek emigroval ťažko chorý a imobilný Vojtech Tuka spolu so svojimi ošetrovateľmi, osobným lekárom a manželkou Boženou na územie západného Rakúska, kde bol po kapitulácií Nemecka zajatý spojeneckými vojskami a vydaný česko – slovenským orgánom.
Bol obvinený z účasti na rozbití ČSR, aktívnej nacistickej pronemeckej politiky, protižidovskej politiky odsúdený Národným súdom na trest smrti.
3. augusta 1946 predsedníctvo SNR oznámilo vláde ČSR v Prahe, že proces proti Tukovi sa chýli ku koncu a bude odsúdený na trest smrti. SNR sa však obávala aké ohlasy môže vyvolať doma, ale aj v zahraničí poprava fyzicky chorého a nevládneho človeka, preto žiadala vládu či má byť Tuka popravený alebo nie. O 6 dní na to vláda rozhodla, že Dr. Tuka má byť popravený obesením, nie zastrelením.
28. augusta 1946 bol rozsudok vykonaný, aj napriek tomu, že po štvornásobnej mozgovej príhode bol neschopný akéhokoľvek pohybu a pod šibenicu ho museli priviezť na invalidnom vozíku a priamo z vozíka obesiť.

Česť jeho pamiatke

Valéria

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s