Trest smrti: Áno? Alebo nie?

Posted: 11 januára, 2011 in spoločnosť

Pri trestoch smrti je verejná mienka rozdelená na dva tábory. Na zástancov spravodlivosti, podľa ktorých si vinníci svoj údel naozaj zaslúžia a obhajcov morálky, ktorí v súlade s Medzinárodnou chartou ľudských práv tvrdia, že právo na život je základné a neodňateľné právo každého človeka. Isté štatistické prieskumy zas dokazujú, že trest smrti je nedemokratický a nemá predpokladaný odstrašujúci účinok na ďalších potencionálnych zločincov.
Svetová história opisuje stovky mien slávnych ľudí, ktorí predčasne ukončili svoju životnú cestu práve na popravisku. Tresty smrti sa formovali v závislosti od obdobia a krajiny, jeho história sa traduje už od biblických čias. Tie najčudnejšie popravy sa vykonávali už od úsvitu civilizácie.
Sumeri odsúdencov a nepriateľov vešali na ohnutý prút a pomaly opekali na ohni. Podľa Chetitského zákona sú tresty pre obyvateľstvo nezvyčajne mierne, moderný je na ňom fakt, ktorý rozlišuje, či vinník spáchal trestný čin úmyselne alebo nie. V babylonskej ríši právo upravuje Chammurapiho zákonník, v ktorom sa až v 34 prípadoch stereotypne objavuje: „bude usmrtený“.
Aztéci boli v stredoveku postrachom všetkých okolitých kmeňov. Totižto prinášali tisíce obetí pre svojich bohov ( Huitzilopochtlimu – boh vojny, a Tomatiuhovi – boh Slnka ). Egypťania nechávali svoje obete plávať v rieke plnej krokodílov. Rimania zas vinníkov podhadzovali vyhladnutým šelmám v arénach. Tresty smrti udeľovali mnohokrát aj za primitívne prečiny napr. aj za rušenie nočného pokoja, najhorší trest bol za otcovraždu. Aténsky stratég Perilles vymyslel mosadzného býka – kde ľudí zavreli a pod neho založili oheň. Trest smrti neminul ani gréckeho filozofa Sokratesa. Starovek aj napriek tomu preslávilo ukrižovanie. Prejdeme do stredoveku Francúzsku revolúciu preslávila gilotína – vynález francúzskeho konštruktéra Josepha Ignáca Guillotina. Gilotína je považovaná dodnes za symbol premyslenej, ale aj priemyselnej smrti. Práve jej čepeľ ukončila život francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. a jeho manželky Marie Antoinetty. Skončením do nedávnej minulosti počas okupácie v rokoch
1943 – 1945 práve gilotínu použili na usmrtenie 1 079 ľudí. Smrť pod týmto nástrojom trvá neuveriteľných 0,02 stotín sekundy.
Za spomenutie stoja aj homosexuáli v stredoveku tento prečin voči spoločnosti bol trestaný prepolením potrestaného zaživa.
Mata Hari najznámejšia popravená špiónka, ktorú popravili 15. októbra 1917 zastrelením. Takúto smrť mali uprednostnenú výlučne vojaci, námorníci a špióni. Tento trest sa považoval za najdôstojnejší.
Všetko na svete sa reformuje a trest smrti nie je výnimkou. V Európe sa táto reforma diala v 50. rokoch 18. storočia za podpory mysliteľov ako bol Cesare Bonesana de Beccaria, francúzskeho filozofa Voltaira a anglického právneho reformátora Jeremyho Benthoma.
V súčasnosti sa v demokratických štátoch nepopravuje, výnimkou sú len tri štáty a to USA, Japonsko a Južná Kórea. Počty popráv na svete ovládajú štyri krajiny tzv. „veľká štvorka“ : Čína, Irán, Saudská Arábia a USA. Tento počet by bol oveľa vyšší, keby vo Vietname a Severnej Kórei neboli popravy utajené. Dnešný moment poukazuje na fakt, kedy sa už v 128 krajinách popravy nevykonávajú a v 88 štátoch to zakazuje aj zákon.
Organizácia Amnesty International uvádza, že počet popravených z roka na rok klesá.
Iný kraj iný mrav – platí aj v trestaní. Američania odsúdencov kladú na elektrické kreslá alebo im pichajú smrtiace injekcie. Japonci a obyvatelia Južnej Kóreí svoje obete vešajú dodnes.
Poprava zastrelením využívaná pri poslednom súde v Taiwane, Číne. Tieto dve krajiny nepopravujú jednotlivo, ale skupinovo.
Irán je v popravovaní pozadu, ešte stále vykonávajú tresty ukameňovaním, tento trest je známy už od biblických čias. Iróniou je, že Saddám Husajn mal vlastne šťastie v nešťastí, pretože do roku 1953 sa popravovalo aj narazením na kôl. ( Saddám Husajn bol popravený obesením ). Irán, Saudská Arábia, Nigéria popravy vníma ako verejnú „udalosť“ . Za čias, keď v Afganistane vládol Taliban sa popravy neraz vykonávali na futbalovom štadióne v prestávke medzi polčasmi.
K 1. januáru 1990 bolo na svete 40 krajín, ktoré úplne teda de Iure aj de Facto odstránili trest smrti zo svojich právnych úprav pre všetky trestné činy. Omyly sa stávajú všade a súdnictvo nie je výnimkou. Justičné omyly čoraz častejšie vyplávajú po nejakom čase na povrch, práve týmto argumentom sa zaháňajú odporcovia trestu smrti. Vzhľadom na to, že náprava v tomto prípade nie je možná. Slovenské štatistiky hovoria, že na Slovensku už viac ako 150 rokov nebol vykonaný takýto omyl.
9. januára 1991 zaznamenávame ako definitívny koniec trestu smrti na Slovensku prijatím Listiny základných práv a slobôd. V jej šiestom článku sa uvádza: „ trest smrti sa nepripúšťa“. Rovnakú formuláciu prevzala aj Ústava do svojho 15. článku s účinnosťou od 1. januára 1992
V závere by som si dovolila tvrdiť, že verejnosť nikdy nebola 100% naklonená k úplnému zrušeniu trestu smrti. Hovoria o tom aj prieskumy verejnej mienky pred a po zrušení trestu. Napríklad v NSR v roku 1949 po zrušení trestu smrti sa verejná mienka až v 74% zhodla pre znovu obnovenie trestu smrti.
Dostali sme sa do obdobia kedy žijeme pod neustálym tlakom a ťarchou stúpajúcej kriminality, sexuálnych útokov na deti, rastúcej drogovej mašinérie, práve tieto chladnokrvné zločiny sa neraz stretávajú s nespravodlivým trestaním a zároveň sú hlavnou príčinou na znovu schválenie trestu smrti.

Valéria

Komentáre
  1. supino1 píše:

    Trest smrti, je správny či nie? Ťažká otázka. Existujú aj súdne omyly, ale aj ľudia -“neľudia”. O práve na život nech sa tí zástanci ľudského práva na život opýtajú pozostalých obetí. Tie obete nemali právo na život? Kto neuznáva právo iných, vzdáva sa svojho…môj názor. Píšem o úmyselných vraždách, aby bolo jasné. Problémom sú justičné omyly, ktoré sú viac-menej dôsledkom neschopnosti vyšetrovacích orgánov. Nechcem, ale prečo mám väčší strach z tých, čo ma majú chrániť, než z tých, čo ma..potenciálne…zvraždia?
    Saddáma si vybrala úplne zle, nie je to dobrý príklad. Mala by si si pozrieť životopis Saddáma (vôbec nebol demokrat). A popravde, pochybujem, žeby sa napichávalo na kôl v 20-tom storočí vôbec, teda legálne. Kameňovanie áno, narážanie na kôl? Možno sa mýlim, ale pochybujem.
    Taliban?, niečo lepšie než Irán za Chomejního…nemám slov, ale to je ich mentalita, ich problém.
    Slovensko…ak sa nemýlim, za tzv. Slovenského štátu nebola vykonaná ani jedna poprava. A vraždilo sa tiež, a aj policajti nejakých pochytali.
    K meritu veci, neviem. Trest smrti by mal zostať, popravovať by sa malo až…po dlhom čase. To je ťažko určiť…u nás pôjde psychopat-vrah do psycho liečebne, v USA na kreslo či injekciu.
    “Dostali sme sa do obdobia kedy žijeme pod neustálym tlakom a ťarchou stúpajúcej kriminality, sexuálnych útokov na deti, rastúcej drogovej mašinérie, práve tieto chladnokrvné zločiny sa neraz stretávajú s nespravodlivým trestaním a zároveň sú hlavnou príčinou na znovu schválenie trestu smrti.” A nie je práve toto tá vysnívaná DEMOKRACIA?

    • mardzo píše:

      Obnoviť trest smrti. Idealne by bolo keby obeťe pozostalých mali právo rozhodnuť pri konečnom verdikte ak by sud stanovil doživote na trest smrti.Ked ani obet nema právo na život tak vrah sa vzdáva toho svojho.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s