Kosovo – tak ako je to teda naozaj s tou nezávislosťou?

Posted: 28 júla, 2010 in právo, spoločnosť

V uplynulých dňoch preletela médiami informácia, že Medzinárodný súdny dvor odobril nezávislosť srbskej provincie Kosovo. Je to však naozaj tak, ako nám to odprezentovali médiá? Je skutočne nezávislosť Kosova v súlade s medzinárodným právom, aj podľa posudku Medzinárodného súdneho dvora? Môže toto rozhodnutie znamenať revolúciu v medzinárodnom práve?

Pred rozhodnutím…
Zvykom Medzinárodného súdneho dvora je vydávať rozhodnutia, ktoré nie sú úplne jednoznačne v prospech ani jednej strany. Príkladom môže byť spor Slovenskej republiky a Maďarskej republiky v prípade vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros, kde bol rozsudok skôr v prospech Slovenskej republiky, nie však jednoznačne. Podobné rozhodnutie sa očakávalo aj v prípade sporu týkajúceho sa vyhlásenia nezávislosti srbskej provincie Kosovo. V tomto prípade však pravdepodobne boli tlaky zo strany silných štátov väčšie ako v iných sporoch…

Súd sa musel vyrovnať predovšetkým s dvomi závažnými argumentmi.

1. Všeobecné medzinárodné právo

Prvým z nich bolo všeobecné medzinárodné právo, predovšetkým zásady medzinárodného práva a to konkrétne zásada neporušiteľnosti hraníc a zásada územnej celistvosti štátov (napríklad podľa Charty OSN, článok 2 odsek 4). Podľa týchto zásad, akékoľvek úkony smerujúce proti neporušiteľnosti hraníc a proti územnej celistvosti sú nelegálne, teda aj odtrhnutie sa akejkoľvek časti územia.

Prečo ale teda Medzinárodný súdny dvor rozhodol tak, ako rozhodol? Ako si tieto princípy vyložil? Venoval vôbec týmto zásadám pozornosť? Odpoveď by sme mali hľadať v spôsobe, akým Medzinárodný súdny dvor pristúpil k otázke, ktorá bola predmetom jeho rozhodovania. Tá znela-

„Je jednostranné vyhlásenie nezávislosti dočasnými inštitúciami samosprávy Kosova v súlade s medzinárodným právom?“ (Is the unilateral declaration of independence by the Provisional Institutions of Self-Government of Kosovo in accordance with international law)

Na pohľad jasná a zrozumiteľná otázka. Podľa súdu však až priveľmi jasná. V odôvodnení totiž napísal-

„Otázka je úzka a osobitná, žiada súd o názor, či je alebo nie je vyhlásenie nezávislosti v súlade s medzinárodným právom. Nepýta sa na právne dôsledky vyhlásenia. Osobitne sa nepýta ani na to, či Kosovo dosiahlo štátnosť. Nepýta sa ani na platnosť alebo právne následky uznania Kosova tými štátmi, ktoré ho uznali ako nezávislý štát. (The question is narrow and specific; it asks for the Court’s opinion on whether or not the declaration of independence is in accordance with international law. It does not ask about the legal consequences of that declaration. In particular, it does not ask whether or not Kosovo has achieved statehood. Nor does it ask about the validity or legal effects of the recognition of Kosovo by those States which have recognized it as an independent State).

Skúsme si toto ale teraz rozmeniť na drobné. Súd týmto naznačuje rozdiel medzi vyhlásením nezávislosti ako takým a následkami, ktoré so sebou toto vyhlásenie prináša. To prvé, teda samotný akt vyhlásenia, nie je podľa názoru súdu v rozpore s medzinárodným právom- „Všeobecné medzinárodné právo neobsahuje aktívne ustanovenie, ktoré obmedzuje vyhlásenia nezávislosti, preto kosovské vyhlásenie nezávislosti neporušuje medzinárodné právo“ (General international law contains no applicable prohibition of declarations of independence – Declaration of independence of 17 February 2008 did not violate general international law).

Odpovedi na ďalšiu, bezpochyby zaujímavejšiu časť problému, teda či následky takéhoto vyhlásenia nezávislosti sú v rozpore s medzinárodným právom, sa súd vyhol, keďže to podľa neho nebolo predmetom otázky.

Zjednodušene je možné povedať, že síce samotné vyhlásenie nezávislosti Kosova ako akt v rozpore s medzinárodným právom nie je, avšak legálnosť nezávislej existencie Kosova je naďalej stále sporná.

Odpoveď Medzinárodného súdneho dvora je do značnej miery vyhýbavá a budí dojem účelovosti. V odôvodnení súd žongluje s otázkou a jej význam hľadá tam, kde pravdepodobne vôbec nie je. Na mieste je otázka, prečo…

2. Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1244
Druhým dôležitým argumentom, na ktorom stavali odporcovia nezávislosti Kosova bola rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1244 z roku 1999. Podľa tejto rezolúcie je Kosovo aj naďalej neoddeliteľnou súčasťou Srbska, v súlade s medzinárodným právom. Názorom Medzinárodného súdneho dvora však je, že táto rezolúcia upravuje status Kosova len dočasne, nie trvalo (The resolution did not contain any provision dealing with the final status of Kosovo).

Rozhodnutie sa odvoláva najmä na článok 10. rezolúcie- (Bezpečnostná rada) oprávňuje generálneho tajomníka, v spolupráci s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ustanoviť medzinárodnú civilnú prítomnosť v Kosove z dôvodu zabezpečenia prechodnej správy Kosova, pod ktorou obyvatelia Kosova budú môcť užívať značnú autonómiu v rámci Federatívnej republiky Juhoslávia a ktorá bude zabezpečovať prechodnú správu po dobu vytvárania a dohliadania na vývoj dočasných demokratických samosprávnych inštitúcií, aby boli zaistené podmienky pre mierový a normálny život všetkých obyvateľov Kosova

Podľa súdu má rezolúcia teda charakter len dočasný, nie trvalý V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uvádza- rezolúcia 1244 (1999) zreteľne ustanovuje prechodný režim (resolution 1244 (1999) clearly establishes an interim régime); Týmto v podstate zhodil význam a silu rezolúcie, ktorá bola rozhodujúca pre úpravu vzťahov v Kosove. Otázne tiež je, či je takýto výklad tejto rezolúcie v súlade s princípmi výkladu, kde sa zdôrazňuje predovšetkým dobromyselnosť pri výklade a dodržiavanie zásad medzinárodného práva.

Záver
Výsledok nie je až taký jednoznačný, ako sa ho niektoré médiá snažia predstaviť. Tieto ho predstavujú ako víťazstvo kosovských Albáncov, nie je to však celkom tak. Rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora môžeme označiť ako vyhýbavé, keďže tento šikovne s otázkou zažongloval a meritu problému sa vyhol. Možné je tiež tvrdiť, že takéto vyhýbavé rozhodnutie argumentačne čiastočne nahráva kosovským Albáncom. Tohto sa okamžite chytili niektoré médiá, ktoré ľuďom veci neznalým toto rozhodnutie predstavili ako jednoznačné víťazstvo kosovských Albáncov. Bolo by zaujímavé vidieť, aký by bol rozsudok, ak by bola otázka položená tak, že by neumožnila vyhýbavú odpoveď, respektíve, ak by Medzinárodný súd chcel na priamo položenú otázku priamo odpovedať. S najväčšou pravdepodobnosťou by súd musel označiť nezávislosť Kosova za nelegálnu. Prečo sa však rozhodol dať vyhýbavú odpoveď, o tom sa môžeme teraz len dohadovať…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s