Princezná Dobroslava – vzor európskej ženy

Posted: 8 marca, 2010 in história, poviedky

V dnešnej dobe sme svedkami toho, ako biele ženy bez hanby obcujú s mužmi cudzej krvi, či dokonca s nimi majú deti a sobášia sa s nimi. O tom, že takýto hlboký úpadok morálky bol pred mnohými rokmi nepredstaviteľný svedčí aj zaujímavý príbeh staroslovienskej princeznej Dobroslavy, ktorá radšej položila svoj život, než by prijala islam a vydala sa za moslima a tým zradila svoj rod.

Koncom deviateho storočia v Zaragónii v Španielsku zúrila vojna medzi Španielmi a moslimskými Maurami, v ktorej padol aj kráľov prvorodený syn. Kráľov druhý syn sa sľúil povolaniu mnícha a zložil sľub celibátu, preto kráľ vyslal poslov k pápežovi Jánovi VIII so žiadosťou o zbavenie svojho syna Fortunia Jimeneza sľubu čistoty v záujme zachovania kráľovského rodu. Ako dôkaz, že nejde o počin z dôvodu Fortuniovho chtíču mu mal manželku vybrať sám pápež. Pravdepodone touto úlohou poveril Metoda, ktorý vtedy pôsobil v Ríme, pretože v roku 880 sa z Veľkej Moravy vydala na cestu výprava, odprevádzajúca mladú a pôvabnú 16 ročnú princeznu Dobroslavu do ďalekého Španielska, kde sa mala stať kráľovou manželkou.

V Španielsku však bola výprava prepadnutá Maurami, ktorých vodca Abun Lupo mladú Dobroslavu zajal a s cieľom vziať si ju za manželku ju nútil prijať moslimskú vieru. Dobroslava aj po vyhrážkach odmietla a tak sa Mauri rozhodli ju presvedčiť násilím. Mladučkú moravskú princeznú pálili fakľami, polievali žeravým olovom a nakoniec jej uťali ruky a neskôr aj hlavu. Navzdory krutému mučeniu táto ušľachtilá dievčina odmietla vydať sa za Maura.

Zohavené telo princeznej s uťatou hlavou o dva roky neskôr preniesli a umiestnili do kostola v meste Jaca. Nešťastný Fortunio princeznú svojich snov neprestal milovať a do smrti sa už neoženil. Žiaľ nad smrťou jeho nastávajúcej umocnila jeho nenávisť voči Maurom a hnaný vášnivou túžbou po pomste porazil moslimov a vyhnal ich zo Španielska, čím na dlhé roky uchránil Európu pred hrozbou islamu.

Dobroslava bola cirkvou vyhlásená za svätú a táto historická udalosť je v Španielsku dodnes pripomínaná ako “fiesta Orosia (španielsky ekvivalent mena Dobroslava) santa”, hoci u nás je pomerne neznáma, napriek tomu, že sa týka aj našich dejín.

Nech  je Vám, ženy európskej krvi táto šľachetná dievčina vzorom, tento príbeh ideálom toho, ako má európska žena vzdorovať potupe a hanbe vo zväzku s mužom cuzej krvi. Prežila pekelné muky, obetovala vlastný život, no zachovala si česť a získala večnú slávu ako martýrka dejinného boja našich ľudí za zachovanie svojej existencie.

Jej príklad nech žiari ako svetlo na cestu ľuďom, ktorým ideál obrany vlastnej zeme a vlastného rodu nie je cudzí a žiara jej majestátu nech spáli všetko pochopenie s ženami bez cti, ktoré sa zväzku s cuzími plemenami nebránia.

vecné zdroje:

http://es.wikipedia.org/wiki/Santa_Orosia

http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_panovníkov_Aragónska

jirkov.farnost.cz/Aegidius/2009unor.pdf

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s