Zahodený odznak, 2. časť

Posted: 13 januára, 2010 in poviedky

Poupratoval kanceláriu od neporiadku, čo ostal z jeho večere, skontroloval služobnú zbraň a vzal kľúče od auta. Dnes večer by sa mu malo podariť spraviť značný pokrok v pátraní, v najlepšom prípade získať nejaký dôkaz, alebo aspoň indíciu proti albánskemu mafiánovi, ktorý mu pil krv, odkedy ho začal vyšetrovať. Jeho díleri distribuovali drogy na takmer každej strednej škole vo Vrakuni, Ružinove a Biskupicicach, zabezpečoval heroín a pervitín pre celé sídlisko, jeho ľudia nútili chudobné ukrajinské dievčatá k prostitúcii, predávali  zbrane výpalníkom a držali ochrannú ruku nad cigánskymi pasákmi. Videlo sa mu nepochopiteľné, že hoci každý o tom vedel, no tá sviňa si užívala slobodu plnými dúškami, od kolegov mal správy, že pravidelne trávi večery v kasínach a bordeloch. No vedel, že paragrafy a stanovené postupy sú na súde viac ako pocit spravodlivosti a tak veril, že dnes večer získa aspoň nejaké dôkazy.

19:00 už jazdil autom po uliciach a rozhodoval sa, kde počká. Nebol až tak známy, ale o aute sa ľahko dalo zistiť, že je policajné, tak nechcel postávať blízko miesta stretnutí živlov, ktoré mohla prítomnosť civilného policajného auta odplašiť, preto zaparkoval o pár ulíc ďalej. Zasunul zbraň do puzdra pod pazuchou, do zadného vrecka nohavíc strčil peňaženku a vošiel do krčmy, odkiaľ mal na barák výhľad. Výhľad na vchod, kde sa malo stretnutie odohrať mu síce zakrývali vyziabnuté kríky, ale mladý trávičkár Roman mu mal prezvoniť, keď sa bude schyľovať k stretnutiu. Ďalší dvaja kolegovia mali tiež byť nablízku, zavolá im keď bude pravá chvíľa.

„Čo si dáte?“ spýtala sa postaršia, no príjemne pôsobiaca barmanka. Porozhlidol sa po krčme a zistil, že to mohlo byť aj horšie; niekoľko dôchodcov hralo karty a pilo víno, pár opíjajúcich sa robotníkov v montérkach a zamilovaný mladý párik. Objednal si sprite a čakal. Vypil ešte dva rovnaké nápoje, raz bol na záchode a začínal sa nudiť, keď mu zazvonil telefón. Rýchlo zaplatil, zavolal kolegom, nech sa pripravia a vyšiel pred krčmu.

Zapálil si cigaretu a čakal, čo sa bude diať. Po pár minútach čakania sa zjavil hlúčik mladistvých vagabundov, kde spoznal aj „svojho“ informátora. Strkali do seba, nahlas sa rozprávali, no z rozhovorov na diaľku zachytil len niekoľko oplzlých slov. Onedlho prišiel čierny Passat a zaparkoval pred bytovkou kúsok od miesta, kde stál hlúčik začínajúcich dílerov rôznych drog. Z auta vystúpil asi 30 ročný tmavý muž v koženom kabáte a so skupinkou tínedžerov si podal ruku. Jakub sa pomaly presúval smerom k nim, jeho parťáci stáli podľa plánu, Tomáš na ľavom a Pavol na pravom konci domu. Tomáš bol k nemu bližšie, po pár krokoch bol pri ňom a nenápadne mu oznámil, nech zatkne vodiča vozidla a sám si zapálil ešte jednu cigaretu a pomalým smerom sa vydal k svojim podozrivým. Keď bol približne päť metrov od nich, jeden mladík práve mužovi v kabáte podával niekoľko modrých bakoviek.

„Polícia, ruky za hlavu, ruky za hlavu!“ zvrieskol Jakub akonáhle vytiahol zbraň z puzdra. O niekoľko sekúnd to isté robil jeho kolega, statný východniar Paľo, ktorý pribehol z pravej strany domu a onedlho po ňom aj Tomáš, ktorý medzitým stihol spútať šoféra automobilu, ktorý doviezol hlavnú hviezdu večera. Podarená skupinka, pomyslel si popri tom, ako im nasadzoval putá. Zavolali štvrtému kolegovi, ktorý čakal s autom a medzitým prezreli zadržaných. Jeden z mladíkov mal vrecúško s práškom, ktorý mu zrejme dosť zavarí, dvaja ďalší mali marihuanu, lenže legislatíva neumožňovala významnejšie postihy pre také množstvo. Onedlho všetkých naložili do policajného antona a spokojní uháňali na stanicu.

„Takže pán Barnabáš Lakatoš“ začal Juraj s výsluchom, potláčajúc smiech. Dozvedel sa od mladíkov pri výsluchu, že tento vychudnutý, nepekne dotetovaný kriminálnik s jazvou na líci sa v ich prítomnosti označoval za Turka, koniec-koncov, mnoho cigáňov sa rado vydávalo za Talianov, Arabov či Rumunov.

„Uvedomujete si dúfam, že sa z tohto len tak nevykrútite“ Nemal na neho až tak veľa, ale ani málo, preto zatlačí, ako to len pôjde. Najcennejšia vec, ktorú zadržali, sa našla v bunde tohto cigáňa; papier s niekoľkými riadkami, kde bolo uvedené miesto, čas, písmeno a suma. Zaujímavé bolo, že v aute našli niekoľko balíčkov, najpravdepodobnejšie s pervitínom, označeným tlačenými písmenami, ktorých bolo rovnako ako písmen na papieri. Jeden riadok bol vyškrtnutý, zrejme si takto označoval doručenie zásielky. Napísanie takéhoto zoznamu rukou bolo hrubou neopatrnosťou, no v poslednom čase mala narkomafia tak málo starostí s políciou, že zlenivela. Ak si zoznam napísal Lakatoš sám pre seba, bude to síce veľmi pádny dôkaz na súde, no Jakub dúfal, že pochádza od jeho šéfa. V takom prípade by bol totiž veľmi blízko k jeho zatknutiu, no k tomu potreboval výpoveď cigáňa. A ten doteraz odpovedal len na nepodstatné veci. Pri každej závažnej otázke si pýtal právnika. Zrejme ho šéf poučil v tomto smere.

„Pokračovať budeme s vašim právnikom“ povedal Jakub s výrazom znudeného vrátnika „no zatiaľ nám podpíšte tento papier“ a v duchu sa modlil, aby ho cigáň hlbšie neštudoval. Bola v ňom uvedená výpoveď, síce len nepodstatné veci, ktoré im cigáň rozpovedal, avšak Jakub tam nenápadne vsunul vetu o papieri. Predtým dal cigáňovi napísať niekoľko viet a keď sa písmo nezhodovalo, rozhodol sa, že všetko staví na jednu kartu.

Cigáň sa po letmom pohľade na papier podpísal a Jakub dúfam, že zoznam, ktorý zadržal naozaj písal drogový boss  Azem Thacqir, pretože tak to on vsunul do cigáňovej výpovede. Bol to veľký risk, no dávno sa rozhodol, že takú sviňu musí dostať, nech ho to stojí čokoľvek. Jeho odhodlanie rástlo zakaždým, keď si spomenul na sestru. Mal ešte len 12 rokov, keď násilnou smrťou umrela, no do smrti nezabudne, ako sa z krásneho blonďavého dievčaťa stala vychudnutá troska s kruhmi pod očami, ktorej život vyhasol na drogovom večierku, kde bola umsrtená tromi africkými čakateľmi na azyl, ktorí sa na nej predtým vystriedali.

Výsluch s cigáňom nepriniesol nič extrémne dôležité, no to, čo potreboval už mal. Ak všetko pôjde, ako dúfa, dostane veľmi veľkú rybu. Nezmení to nič, jedného dílera nahradia iní, no aspoň si to jedna z tých svíň odskáče.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s