Zahodený odznak, 1. časť

Posted: 12 januára, 2010 in poviedky

Bolo chladné novembrové ráno a Jakub nebol dobre vyspatý. Včera do noci pozeral film a ráno musel skoro vstávať a tak sa po kúsil prebudiť rannou cigaretou a minerálkou, ktorú popíjal z pollitrovej fľaše. Hoci prišiel autom, stál na autobusovej zastávke, kde čakal na známe tváre, ktoré stretával pri výkone svojej služby; prostitútky, narkomani, drobní díleri, zlodeji. Hnusili sa mu a nemal ich rád, no nevyhnutne s nimi prichádzal do styku. Ako fajčil, pozeral na baráky okolo seba; socialistické stavby, ktoré sa medzičasom premenili na drogové nory, plné zla, krutosti, násilia, dekadencie a predovšetkých bolestivo zarážajúcej ľahostajnosti. Nie vždy to vo Vrakuni bolo také, no ľudia sa už s touto situáciou akoby zmierili… nikto nemal chuť ani silu s tým niečo spraviť. Nenávidel drogy, vzali mu mladšiu sestru a znivočili mnoho častí jeho rodného mesta.

Z úvah ho prebralo čľapnutie vody v mláke, ktorá sa vytvorila v koľajách, ktoré autobusy vyjazdili na zastávke. Prirútil sa žlto-zelený autobus a vystúpilo z neho niekoľko ľudí. Všetkých si premeral pohľadom, niekoho poznal, niekoho nie, no na jeho úmysly sa najviac hodil Roman. Veľmi ho nepoznal, avšak nepotreboval mu dôverovať, mal na neho svoju páku. Od jedného chlapca zo školy, kam chodil aj Roman na neho prišlo udanie, že Roman pestuje a predáva trávu. Obvinenie to bolo veru dosť chabé a v týchto končinách takmer smiešne, jednalo sa o stredoškoláka a marihuanu v štvrti, kde boli veľkí hráči s tvrdými drogami, najmä pervitínom. Hoci mnohí kolegovia by sa takou drobnosťou určite nezaoberali, poručík Jakub Jarovský si zaumienil, že teraz mu pomôže každá slamka, ktorej sa chytal, pretože prípad už hodný čas stál na mieste a vyšetrovanie zastalo.

„Sevas šéfko“ pozdravil ho chlapec, ktorý ešte pred týždňom so slzami v očiach Jakuba prosil o zľutovanie, keď mu policajt pri odchode zo školy prehľadal veci a tašku a našiel mu tam sáčok plný usušených listov, ktoré si pestoval v izbe pod lampou. Jakubovi nezáležalo na chlapcovi, vyšetroval niečo omnoho väčšie, no videlo sa mu dôležité, že u neho tú trávu zadržal. Mal totiž na mladíka čím zatlačiť, aby ho primäl k tomu, čo potreboval. Hoci to bola maličká rybička, zákonite poznala iné rybky, menšie i väčšie a pohybovala sa v prostredí, kde prúdili pre Jakuba veľmi zaujímavé informácie.

„V takejto zime vám isto padne vhod, ak vás odveziem pred školu, mladý muž“ Pešo to Roman mal do školy len niekoľko minút a Jakub mu vykal len zo žartu. Potreboval zistiť, čo Roman vykonal vo veci, ktorou ho poveril a sľúbil mu, že ak mu pomôže, zabudne na marihuanu, ktorú mu zobral.

„Chálaňi majú večer dostať dáke piko“ hovoril Roman, pričom sa snažil napodobiť svoj štýl reči, aby jeho slovenčina mala prízvuk asi ako angličtina v podaní černochov

„Od koho? Ak mi pomôžeš, možno sa z tej svojej veci aj vyzuješ“

„Fákt nevím“

„Hm, tak mi môžeš povedať mená tých chalanov čo spomínaš a vysvetli im, že kvôli tvojej tvrdohlavosti otravujem aj ich. Alebo sa rovno začnem zaoberať istým igelitovým vreckom… na mňa nič nehraj, prídeš neskoro do školy a ja nestihnem raňajky.“

„No dobre, dáky Benco im to má dať pred Pištovým barákom, ma volali, nech dojdem aj ja, že vyplatia týpka a ideme niekde vonku.“

„No dobre, tak počuj, tu je moje číslo, nikomu ani slovo, lebo si ma neželaj. Ja prídem večer a budem tu niekde nablízku na káve. Prezvoníš ma, keď na neho budete čakať, viac sa nestaráš. Potom sa o teba nezaujímam.“

„A vrátite mi ten pytel?“

„Vypadni“

Jakub tu pôsobil len chvíľu, zo školy tu prišiel pred pol rokom, nebol tu teda veľmi známy, čo bola výhoda aj nevýhoda, ale teraz potreboval hlavne pôsobiť nenápadne, teda hralo mu do karát, že ho tu veľmi nepoznali. Pri debatách s kolegami zistil, že veľké zvieratá vo svete drog a prostitúcie je extrémne zložité usvedčiť, nepomáha sledovanie, sú obklopení hradbou ochrankárov, skorumpovaných pochôdzkárov, právnikov a známych na rôznych inštitúciách. No mladý policajt čoskoro po príchode do protidrogovej jednotky dobre zmapoval situáciu a usúdil, že cesta možno povedie cez drobné figúrky, ktoré usvedčia väčšie a týmto spôsobom sa možno dostane na pomerne vysoký stupeň pyramídy tejto zločineckej štruktúry. A tam by už mohol dostať za mreže zaujímavých ľudí.

Nasadol do auta a zvolil smer Vlčie hrdlo. Neustále sa tam potĺkali nejaké prostitútky; nebola to síce jeho starosť, že tam šlapú, ale často od nich vylákal užitočné informácie. Na tradičnom mieste na parkovisku pre kamióny stála jedna, ktorú poznall z videnia; zapamätal si ju, pretože kolega, čo tu pôsobí dlhšie, ho raz upozornil, že tá je na betón závislá. Pristavil pri nej auto a stiahol okienko.

„No čo kočka, ako to dnes ide?“ Kočka rozhodne nebola; ne blond odfarbené špinavé vlasy, groteskná minisukňa, jemne dotrhané sieťované pančuchy a roztrasená postava starnúcej cigánky už čoraz ťažšie dokázali prilákať nejakých kamionistov, či v neďalekej ubytovni žijúcich ukrajinských robotníkov.

„Máš záujem?“

„Nasadni si, isto ti je zima“ o chvíľu svoje slová mierne oľutoval, nebolo mu príjemné cestovať s takou nádherou. Dúfal, že ho neuvidí nikto známy, mal by potom čo vysvetľovať.

„Cigaretu?“ štetka si ihneď vzala, drobná pozornosť možno vzbudí štipku dôvery, pomyslel si.

„Potreboval by som radu totiž“ povedal odhadom 40 ročnej kurve, ktorá práve zapálila zapaľovač

„Vraj ťa istí chlapíci volávali na divoké párty ku ním do bytu a pika tam bol dostatok. Vieš, mamka mi zomrela a nejako som z toho zúfalý a potrebujem nejako odreagovať, nevieš, kde by som niečo zohnal?“ prostitútka nevyzerala príliš bystrá, tak na ňu skúsil túto lož; síce dosť jednoduché, ale zabralo

„To sa musíš spýtať Jožka, nášho šéfa, mňa tam už dlho nevolali“

„Ani sa im nečudujem“ v duchu si pomyslel Jakub, keď z policajného auta s civilnou značkou vystupovala.

O šesť hodín už stál pod sprchou po pravidelnej piatkovej partičke sálového futbalu v telocvični. Dnes kolegov pyrotechnikov porazili nečakane hladko a ľutoval, že partia kolegov sa rozpŕchne domov k večeri a správam, potom na pivo a on musí pripraviť papiere šéfovi a oboznámiť ho s večernou akciou. Moc sa mu veru nechcelo, ale ak mu dnešok vyjde, môže do prípadu zamiešať nových ľudí a celá vec sa pohne ďalej.

Pred 6 mesiacmi prišla nová vláda a minister sa zastrájal intenzívne bojovať s organizovaným zločinom. Prezídium policajného zboru vypracovalo akčný plán a jeden z bodov sa týkal bratislavskej Vrakune. Nevedelo sa presne čo, ale bolo jasné, že sa niečo musí urobiť, spraviť hlučnú raziu, najlepšie dostať za mreže nejaké veľké zviera a snáď sa splní, čo sa očakávalo a budú prémie. To bol prístup drvivej časti policajtov, ktorí pracovali na prípade Azema Thacqira. Tento kosovský Albánec bol známou postavou nielen medzi pasákmi, ale i dílermi drog a vraj vedel zohnať aj zbrane. Nepatril medzi veľkých šéfov mafie s kontaktmi na poslancov a médiá, avšak pre radového policajta bol veľkým sústom. Čerstvý magister Jakub Jarovský, absolvent akadémie policajného zboru, ktorý vyfasoval hodnosť podporučíka sa však do prípadu pustil s mladíckou horlivosťou. Nechápal prečo, no nejako sa pomerne schopnému vyšetrovaciemu tímu veľmi nedarilo, no bol rád, že on osobne prispel aspoň sčasti k pokroku vyšetrovania. Zatkol niekoľko zopár stredne veľkých dílerov a získal niekoľko informácii o pánovi podnikateľovi  Azemovi Thacqirovi. Však za to aj bol medzičasom povýšený na poručíka, no dnes by sa mohlo pokročit o niečo väčším krokom ako obvykle.

Komentáre
  1. katribodkit píše:

    kua,vsak tu zijem skoro od narodenia,prekliaty pentagon aj s ciganskymi dilermi co tam ziju…vychovavat tu svoje deti je fakt o hubu…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s