Altruizmus a podmienky jeho existencie

Posted: 14 októbra, 2009 in spoločnosť

Altruizmom chápeme ochotu jednotlivca obetovať časť svojho pohodlia v prospech spoločnosti. Pokiaľ sa jednotlivec správa altruisticky, jeho osobný prospech sa čiastočne znižuje, avšak prospech spoločnosti ako celku rastie. Altruistický jednotlivec má relatívne menšie osobné výhody ako jednotlivec egoista, avšak spoločnosť s altruistickými jedincami má väčší prospech ako spoločnosť bez nich.

Najčastejšie uvádzaným príkladom je situácia s farmármi a hrabošmi. Na poli hospodária dve skupiny farmárov a na pozemkoch oboch skupín žijú hraboša. V skupine A sa nachádza altruistický farmár, ktorý z vlastnej iniciatívy začne bojovať s hrabošmi, v skupine B takýto jednotlivec nie je a s hrabošmi nemá žiadny z farmárov ochotu s hrabošmi bojovať, nakoľko ničia celý pozemok, nie len jeho časť. Altruistický farmár zo skupiny A bude mať menší osobný prospech z vykynoženia hrabošov ako ostatný farmári z jeho skupiny, pretože musel vynaložiť čas a úsilie na boj s hrabošmi, avšak skupina A bude napredovať oproti skupine B, nakoľko jej časť poľa sa zbavila hrabošov.

Altruizmus sa teda javí ako veľmi prospešná vlastnosť, avšak v modernej spoločnosti sa vyskytuje čoraz zriedkavejšie a často je vystavovaný posmechu zo strany egoistických jedincov. Dôvody súvisia najmä so zmenou životného štýlu a skladby spoločnosti. Jednotlivec sa prirodzene správa altruisticky najmä voči jednotlivcom, s ktorými cíti spolupatričnosť a s tými, u ktorých predpokladá podobné správanie, teda že sa mu jeho sebaobetovanie nejakou formou vráti. K altruistickému správaniu teda existuje znížený predpoklad v spoločnosti, ktorá je tvorená značne nesúrodými vrstvami a tam, kde jedna skupina obyvateľov profituje z altruistického správania inej skupiny, avšak nijako neprispieva k celkovému prospechu spoločnosti.

V modernom svete nám ako príklad môže slúžiť napríklad sociálny systém demokratických krajín. Spoločnosť je tu tvorená zväčša pôvodným obyvateľstvom s vysokou zamestnanosťou a nízkou fertilitou (počtom narodených detí) a na druhej strane prisťahovalcami s vysokou nezamestnanosťou a vysokou pôrodnosťou. Sociálny systém slúži na uľahčenie štartu do života mladým rodinám, čo spoločnosť ochotne podporí, pretože vie, že pri vytvorení vhodných podmienok sa zvýši pôrodnosť, čo bude mať priaznivý vplyv na demografickú situáciu krajiny. Avšak v súčasnom stave najväčší poberatelia podpory jednak nepochádzajú z tej skupiny čo prispievatelia do sociálneho systému, čo u prispievateľov oprávnene vyvoláva pocit nespravodlivosti a ako druhý faktor pôsobí nesplnenie cieľa systému, ktorým pôvodne bolo uľahčiť rast množstva pracovnej sily (imigranti a ich potomkovia sa preukázateľne zapájajú do pracovného procesu len v malej miere). Takéto podmienky teda vyvolávajú aj u pôvodne altruistických jedincov nechuť obetovať sa v prospech spoločnosti, ku ktorej necítia žiadne puto a nevidia zmysel v obetovaní sa pre ňu.

Likvidácia altruistického správania má pre spoločnosť rovnako katastrofálne dôsledky ako likvidácia podmienok pre altruistické správanie. Oprávnená nechuť k práci pre prospech spoločnosti, s ktorou sa jedinec necíti identifikovaný (napr. neochota platiť dane) tak môže prerásť až do tak extrémneho prípadu egoizmu ako nezáujem o vraždenie pred svojimi očami (cestujúci v autobuse, kde došlo k vražde B. Slamku). Naopak, homogenizácia spoločnosti a jej uvážené stmeľovanie vedie k nárastu altruizmu a rozvoja spoločnosti.

Bolo by preto na počudovanie, prečo sa jedinci riadiaci, spoločnosť nesnažia o nárast altruizmu a svojimi počinmi (umožnenie zneužívania sociálneho systému, zvýhodňovanie istých skupín obyvateľstva) konajú pravý opak, keby nebolo zrejmé, že nesúrodá spoločnosť vzájomne nevraživých jedincov je omnoho menej schopná kolektívne vystúpiť (proti tyranii, napadnutiu) ako etnicky, kultúrne a mentalitou jednotný súdržný celok.

Bandera

Komentáre
  1. palo píše:

    altruizmus teraz to preberáme na etv a je to otras

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s