Krátko o imigrácii

Posted: 23 júla, 2009 in spoločnosť

(V tomto článku Vám chcem priblížiť môj pohľad na otázku prisťahovalectva. Nemám teraz na mysli prirodzené toky obyvateľstva medzi susednými štátmi ale neprirodzenú imigráciu z tretieho sveta, ktorá je diametrálne odlišní prípad ako, v porovnaní s nimi, absolútne bezproblémoví usadlíci českého, ukrajinského či nemeckého pôvodu)

Národ, ako prirodzený etnicko-spoločenský útvar je obsahom existencie štátnej formy. Základnou úlohou štátu je zabezpečovanie potrieb národa. Zámerne nepíšem politicky korektné označenie „občanov“, nakoľko Rusko, Nemecko, Slovensko… to nie sú len geografické názvy, to je omnoho viac. Každý štát bol vybudovaný nejakým národom a nejakému národu patrí. Národné štáty dokážu najefektívnejšie zabezpečiť potreby svojich obyvateľov, nakoľko umožňujú identifikáciu sa spoločnosťou a pochopenie potreby altruizmu. (Ukážkový príklad bola prvá Slovenská republika, kde si občania uvedomili, že majú vlastný štát, kde sú sami sebe pánmi a všetko, čo robia, robia pre seba.) V spoločnosti, kde žijú príslušníci heterogénnych etník klesá pocit spolupatričnosti so spoločnosťou, nakoľko si občan uvedomuje, že spoločnosť tvoria aj jemu cudzie osoby. (To zas môžeme vidieť v modernej spoločnosti, kde vládne neúcta voči štátu, ovládanému nadnárodnými korporáciami, ktorý občan zdieľa spolu s imigrantmi z diametrálne odlišných prostredí.) Vznik národných štátov je preto žiadúci a jav prisťahovalectva a multikulturality ničí výhody, ktoré takéto zriadenie poskytuje. Heterogenita spoločnosti logicky znamená zníženie podielu pôvodnej kultúry a podielu pôvodného obyvateľstva v krajine. Moc vlády štátu pochádza od občanov daného štátu, preto vláda musí mať na zreteli predovšetkým ich záujem. Udelenie práva sa usadiť v krajine je závažné rozhodnutie, ktoré nesmie byť učinené nerozvážne, pretože môže mať nedozerné následky pre štát a pôvodný národ.

Združovanie sa do sociálnych skupín je prirodzené. Prvotným spoločenským celkom je rodina, kde sa ľudia združujú na základe genetickej príbuznosti. V širšom poňatí je to rod, alebo príbuzenstvo, kam patria bratranci, sesternice, strýkovia a podobne. Geneticky spriaznené rody tvoria národ, ktorý je základom spoločnosti, ktorej členovia uznávajú spoločné hodnoty, hovoria spoločným jazykom a zdieľajú spoločnú minulosť. Je nelogickým a evidentne škodlivým krokom do spoločnosti tvorenej homogénnym národom uvrhnúť cudzorodú masu, ktorej záujmy, mravné zásady a pokrvné putá sú na míle vzdialené domácemu obyvateľstvu.

(Argument, že takto sa naučíme tolerantnosti voči cudzincom je absolútne irelevantný, ak si uvedomíme, akú cenu budeme musieť za tento experiment podstúpiť. Hlásateľom toho hesla by som odporučil, nech sa nechajú pravidelne mrskať bičom, lebo bude úžasné, ak si na to zvyknú. Možno by sa im to páčilo, pretože myšlienka budovania multirasovej spoločnosti je sama o sebe masochistická.)

Ak sa spoločnosť rozhodne medzi seba prijať prisťahovalcov a očakáva od toho prospech, musí nevyhnutne mať na pamäti uvedené kritériá. Väčšina ľudských vlastností je zdedená a nie získaná výchovou, preto nemožno očakávať, že ak prijmeme kohokoľvek, časom ho „integrujeme“ či pretvoríme na svoj obraz. (Slušne žijúci vzdelaný prisťahovalec, prospešný pre spoločnosť, tvoriaci hodnoty a tolerujúci našu kultúru. To je typický príklad, ktorý uvádzajú obhajcovia prisťahovalectva ako „dôkaz“ nezmyselnosti odmietania multikulturality. Praktická skúsenosť s imigrantmi však ukazuje, že takýchto prospešných prisťahovalcov je mizivé percento.) Z minulosti poznáme prípady, kedy prijatie vlny imigrantov malo pre spoločnosť pozitívne následky. Pozitívne následky sa však dostavia jedine v tom prípade, ak spoločnosť prijme ľudí, schopných sa do nej efektívne včleniť a prijať jej zásady. Tohto sú schopní jedine príslušníci príbuzných národov. (Napríklad nemecká či Valašská kolonizácia Slovenska v stredoveku.) Inorasoví prisťahovalci sú nám natoľko vzdialení, že nie je možné ich časom včleniť do národu, jednak pre ich zjavne odlišný genetický pôvod a jednak pre ich úplne odlišnú mentalitu a hodnotový systém. Pobyt príslušníka inorasového národa je preto pre spoločnosť možný jedine ako pobyt dočasného hosťa.

Veľvyslanca zahraničnej krajiny, hosťujúceho vedeckého pracovníka či politického azylanta, pokiaľ dodržiavajú pravidlá správania sa hosťa v cudzom štáte nepovažujem za nepriateľa. Udelenie práva na dočasný pobyt v krajine kultúrne a etnicky cudzorodému obyvateľovi musí byť výnimočné a starostlivo zvážené. (Japonský vedec pôsobiaci na univerzite technického smeru, veľvyslanec Iránu či palestínsky politik, ukrývajúci sa pred perzekúciami sú príklady, kedy by takáto výnimka mohla byť udelená.) Musí však byť jasne stanovené, že sa môže jednať výhradne o niekoľko jednotlivcov, nie o celé skupiny, ktoré by narúšali charakter spoločnosti. Takisto je nevyhnutné deklarovať, že hosťovi neprináležia práva domáceho obyvateľa, predovšetkým sa na neho nevťahuje kolektívne dedičné právo národa na krajinu. V praxi to znamená, že jeho potomstvo po ňom nemôže zdediť právo na život v hostiteľskej krajine. Takisto nemá pokrvný pôvod v danej krajine, teda nemá právo sa miešať do genofondu národa sobášom s členom domáceho národa. Hosť je vážená osoba, ku ktorej sa má správať so slušnosťou, ktorá sa takisto vyžaduje od neho. Hosť, ktorý si uzurpuje práva domácich medze slušnosti prekračuje.

Každý národ má svoju vlasť a je prejavom najúbohejšej zbabelosti ak sa jej dobrovoľne vzdá. Prijatie masovej imigrácie znamená vzdanie sa svojej krajiny. Verím, že naši ľudia prestanú byť zbabelí, kým bude neskoro.

(Toto je môj pohľad na miesto imigrácie v spoločnosti, Ako si môžete všimnúť, článok nie je nijako nenávistný a uvedené zásady sú absolútne férové. Dnes sú všetky porušované, z čoho logicky vyplýva, že dnešný systém je neprirodzený stav, ktorý plodí neprirodzenú realitu v sociálnospoločenskej oblasti.)

Bandera

Komentáre
  1. Peter Butora píše:

    Pravda. Článok na jednotku.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s