Výchova k slabosti

Posted: 20 júla, 2009 in spoločnosť

Dnešné režimy demokratickej diktatúry, vládnuce v krajinách únie, svoju mládež vychovávajú vskutku nepriaznivým spôsobom. Zatiaľ čo potomkovia imigrantov sú vedení k hrdosti na svoj pôvod a k pocitu, že sú privilegovanou súčasťou multikultúrnej spoločnosti, bielej mládeži je vnucovaná idea rovnoprávnosti, potreby ochrany menšín a pocit viny za „hriechy“ bielych v minulosti. Zženštilí muži sú kladení za vzory, mnohodetné rodiny a materstvo celkovo sú bielym vykresľované ako prežitky a nemoderné veci. Neustále sme v školách a médiách presviedčaní, že našou morálnou povinnosťou je prihliadať na potreby nebielych menšín žijúcich v našich krajinách. Sme vychovávaní k ospravedlňovaniu ich kriminálnych výčinov argumentmi o odlišnej mentalite, diskriminačnom správaní majoritnej spoločnosti a jej pochybením pri integrovaní týchto prisťahovalcov. Sme teda učiteľmi, politikmi, médiami a rôznymi občianskymi aktivistami presviedčaní o tom, že je správne neustále ustupovať prišelcom. Oni sú naopak vychovávaní k hrdosti na svoju odlišnosť, je chránená ich kultúrna identita, je im ukazované, aké práva im súčasný systém poskytuje a kde všade sa ich môžu domáhať, prípadne sa sťažovať, ak nedostanú čo chcú. Už dávno sa naučili, že je pre nich výhodné splodiť čo najviac potomkov, o ktorých sa biela väčšina postará. Tým pádom sú vedení k permanentnej ofenzíve za svoje lepšie postavenie v spoločnosti.
Kam môže viesť situácia, kde jedného nepretržite vedú k útoku a ten druhý je vedený k dobrovoľnému ústupu? Možno vás napadne viacero variant, ale ani jedna z nich zrejme nebude nijako priaznivá. Optimista by povedal, že vidí svetielko na konci tmavého tunela a jedného dňa príde deň, kedy už bieli nebudú mať kam ustúpiť a napravia situáciu. Avšak historické poznatky o konci všetkých veľkých civilizácií nám ukazujú, že sa nemožno nečinne prizerať situácii a dúfať, že jedného dňa príde deň, kedy sa všetko obráti. Nie je to totiž neuvedomovanie si situácie, ktoré väčšine bielych bráni začať niečo robiť pre záchranu svojej domoviny. Je to ich vlastný strach a pohodlnosť, ktoré ich činia apatickými a vyššie uvedené faktory ich v tom výdatne podporujú. Strach zo škandalizácie ich osobnosti a možnosť si plne užívať konzumný štýl života sú pre nich dôležitejšie ako genocída ich druhu. Neuvedomujú si však, že ak sa neprestanú báť, genetická podstata ich národa bude naveky zničená.

Bandera

Komentáre
  1. Peter Butora píše:

    Vyborní članok bratku!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s