Nezaslepení

Poupratoval kanceláriu od neporiadku, čo ostal z jeho večere, skontroloval služobnú zbraň a vzal kľúče od auta. Dnes večer by sa mu malo podariť spraviť značný pokrok v pátraní, v najlepšom prípade získať nejaký dôkaz, alebo aspoň indíciu proti albánskemu mafiánovi, ktorý mu pil krv, odkedy ho začal vyšetrovať. Jeho díleri distribuovali drogy na takmer každej strednej škole vo Vrakuni, Ružinove a Biskupicicach, zabezpečoval heroín a pervitín pre celé sídlisko, jeho ľudia nútili chudobné ukrajinské dievčatá k prostitúcii, predávali  zbrane výpalníkom a držali ochrannú ruku nad cigánskymi pasákmi. Videlo sa mu nepochopiteľné, že hoci každý o tom vedel, no tá sviňa si užívala slobodu plnými dúškami, od kolegov mal správy, že pravidelne trávi večery v kasínach a bordeloch. No vedel, že paragrafy a stanovené postupy sú na súde viac ako pocit spravodlivosti a tak veril, že dnes večer získa aspoň nejaké dôkazy. (viac…)

Bolo chladné novembrové ráno a Jakub nebol dobre vyspatý. Včera do noci pozeral film a ráno musel skoro vstávať a tak sa po kúsil prebudiť rannou cigaretou a minerálkou, ktorú popíjal z pollitrovej fľaše. Hoci prišiel autom, stál na autobusovej zastávke, kde čakal na známe tváre, ktoré stretával pri výkone svojej služby; prostitútky, narkomani, drobní díleri, zlodeji. Hnusili sa mu a nemal ich rád, no nevyhnutne s nimi prichádzal do styku. Ako fajčil, pozeral na baráky okolo seba; socialistické stavby, ktoré sa medzičasom premenili na drogové nory, plné zla, krutosti, násilia, dekadencie a predovšetkých bolestivo zarážajúcej ľahostajnosti. Nie vždy to vo Vrakuni bolo také, no ľudia sa už s touto situáciou akoby zmierili… nikto nemal chuť ani silu s tým niečo spraviť. Nenávidel drogy, vzali mu mladšiu sestru a znivočili mnoho častí jeho rodného mesta. (viac…)